Už niekoľko dní vnímam, že do Vianoc je ešte jeden víkend. Pohoda. Teším sa na víkendy, lebo vtedy môžem úplne vypnúť a prestať zaťažovať mozog samými..., no chcela som povedať hlúposťami. Ale! Práca predsa nie sú hlúposti. Jedine že by tá práca už neposkytovala to, čo na začiatku. Na vlne neustáleho stresu, naháňania sa, lebo „veď vesmír sa zrúti a galaxia sa prestane točiť“ sa aj práca snov, práca, ktorú mám vlastne rada, dostáva do úrovne nechutnej povinnosti, ktorá ma zaťažuje a rozčuľuje. Nepomáha ani fakt, že mám vlastne milé a dobré kolegyne a že si rozumiem s Jankou. V duchu už podávam výpoveď ak nie každý deň, tak aspoň raz do týždňa. A už sa tým ani netajím.
Teším sa na Vianoce z rôznych dôvodov. Návšteva u sestry, voľné dni. Pohoda. Žiadne naháňanie sa a žiadne dead-line termíny nad hlavou. Teším sa tak, že som si vybudovala v mysli svet, v ktorom sú Vianoce až o ďalší týždeň. V pondelok som bola v minulom týždni úplne v pohode, až prišla otázka z pobočky k obchodným podmienkam účinným od 20.12.2017 a hup! Musela som pretočiť kalendár. Dobre, ale nepomohlo:-) Zostala som v svojom svete. Až keď som dnes ešte pred odchodom hovorila s kolegyňami, môj vnútorný svet sa zrútil náhle a neostal po ňom ani ten povestný prach. Jaj!
„V akom časopriestore to žijem!“ – zhíkla som prekvapená. Ach ozaj! Na konci týždňa je nedeľa a práve v túto nedeľu začínajú Vianoce. Ok, nič nemám pripravené. Stromček či halúzky už asi nezrealizujem. Ale svetielka budú a tiež gule zavesím na luster, len si to musím ešte premyslieť. Asi ma pomýlilo to, že v sobotu pôjdem cvičiť. Tak naozaj. Nie ako poslednú sobotu, keď som bola tak unavená, že som ráno nevstala. A zajtra kúpim darček sestre. Ešte mám štyri dni.