Slovo dôchodca sa v spojení s určitými spoločenskými témami stalo takmer pejoratívnym pojmom. Najviac to vnímam v súvislosti s voľbami či nedávnym folklórom „vlaky zadarmo“. Mnohokrát si za to môžu dôchodcovia sami, ale nie vždy.
Dôchodcov vnímame až príliš často ako neperspektívnych. Už majú všetko za sebou, majú zastarané názory, nič nevedia, sú ľaví v nových technológiách, sú neatraktívni, manipulovateľní, sú katastrofou vo voľbách, sú nevládni, odkázaní a mnohé iné by sa dalo dodať. Sú takí naozaj? Všetci?
Keď to zgeneralizujem, odopierame našim starkým ich skúsenosti a oni nám to vracajú. Odmietame sa od nich učiť a aj oni sa odmietajú učiť od nás, a tým tú svoju vlastnú skúsenosť posunúť do inej roviny. Synergický efekt sa kdesi vytratil. Nožnice generačných rozdielov sú akoby roztvorené na maximum. Starkí sa dostali na okraj a sú ľahkou korisťou manipulácie.
Skúsenosti mi hovoria, že ak sa má niečo zmeniť, musí tá zmena vychádzať z jadra problému. Takže samotní seniori sú tými, od ktorých má vyjsť impulz k zmene. Im samým sa to však nepodarí. Potrebujú k tomu pomocnú ruku.
Seniori a aktívna populácia, ktorá sa k seniorskému veku blíži (to sme vlastne všetci), sú tými, ktorí môžu tento proces zmeny naštartovať. Ako? Ponúkame jeden spôsob. Portál Prvý groš pre seniorov a nielen pre nich. Prostredníctvom tohto portálu chceme spájať ľudí rôzneho veku a nechať zaznieť jednotlivé hlasy. Hľadať pochopenie, prienik záujmov a životných skúseností. Pomáhať si navzájom a pomáhať si sebe. Je to cesta spoločného úsilia.
Na svete existuje jediná nespochybniteľná spravodlivosť. Všetci raz zostarneme. Keď sa tak stane, ostatnú po nás spomienky a naše životné skúsenosti. Ale len vtedy, ak už počas života nájdeme pozorné uši mladšej generácie, ktorá ich začlení do svojho prežívania a učenia sa. Múdra staroba a túžby mladosti sú veľkou hnacou silou a vzájomnou inšpiráciou. Múdra staroba je výsledkom múdrosti, ktorú zbierame počas detstva, mladosti a dospelého života zo svojich vlastných skúseností a skúseností predchádzajúcich generácií.
Už dnes môžeme urobiť prvý krok k vracaniu prvého groša ako v tej rozprávke O troch grošoch. Dávajme ho s rovnakou radosťou, akou požičiavame druhý groš svojim deťom, ktoré raz dospejú a v rukách budú mať prvý groš pre nás. Ich prvý groš znásobený našou múdrosťou a láskou.
Helena
Prevzaté z môjho blogu: https://jakubcikova.blog.sme.sk/c/377051/prvy-gros.html