Už žiadne drahé kúry a prípravky.
Jojo efektu dáme zbohom a šáteček.
Prostriedkom je silná motivácia. Naozaj silná. Naozaj to nemusí byť nič svetoborné. Svetoborné je to len pre vašu dušu.
Minule sme sa zamýšľali na motiváciou a dôvodmi skrytými za túžbou zmeniť svoju postavu. Schudnúť. Keď máme v tomto jasno, môžeme pristúpiť k tomu, ako cieľ dosiahnuť. Určite vás neprekvapím žiadnym svetoborným objavom. Existujú dva účinní pomocníci – pohyb a strava.
Pohyb
Položme si najskôr otázku „Hýbeme sa správne, cvičíme správne, dýchame správne?“ Sama som sa stretávala s rôznorodými pravidlami, ako sa to a to robí správne a že napríklad nikdy nesmiem cvičiť večer. Nuž čo už, vykašľala som sa na pravidlá.
Každá forma pohybu je dobrá. Nezáleží kedy si zacvičíte – či ráno, pred, či po jedle, večer. Pravidlá, ktoré ste niekde čítali alebo vám ich niekto s vážnou tvárou prezentoval, hoďte skutočne za hlavu. Riaďte sa vlastným inštinktom, vlastnými potrebami a vlastným harmonogramom. Našťastie nie sme vyrobení cez kopirák a to, čo platí pre Katku, nemusí platiť pre Danku.
S pohybom úzko súvisí dýchanie. Nuž je síce pravda, že všetci dýchame a nemusíme sa tomuto životne dôležitému aktu učiť, ale na druhú stranu je diskutabilná otázka ako vlastne dýchame. Je naše dýchanie dostatočné, aby sme dostali do tela dostatok vzduchu a zároveň vyhnali ten už použitý?
Dýchaním dodávame telu veľmi potrebnú energiu. Ak niekde držíme vzduch bez energie, tak jej do tela dokážeme dostať menej. To je problém plytkého dýchania. Plytké dýchanie nie je to pravé orechové. Viete prečo dámy v časoch, keď sa nosili šnurovačky a uctieval sa osí driek, tak často omdlievali? Žiaden prejav noblesnosti. Jednoducho sa nemohli nadýchnuť, keď to potrebovali. Pravdaže to vyzerá romanticky v romantických príbehoch, ale realita je iná. Nič nie je romantické na tom, že stratím vládu nad sebou a svojim životom.
Strava
Žijeme preto, lebo jeme/dýchame alebo jeme/dýchame preto, lebo žijeme? Holt, to je otázka. Ak si na ňu správne odpovieme, sme na dobrej ceste sa k jedlu pozrieť ako na zdroj energie, výživy a nielen na niečo, čím zaplníme prázdnotu ...
Moja skúsenosť mi hovorí „Ak zmeníš stravu a namiesto rôznych diét sa zameriaš na životný štýl, nebude treba nejak zvlášť zintenzívňovať pohyb." Pohyb a stravu vlastne spája dýchanie. A ak si nájdete šport, ktorý vám bude vyhovovať, nebudete musieť odchádzať z fitneska s prepoteným tričkom a natiahnutými svalmi. Pretože nejde o intenzitu pohybu samotného – ide o dýchanie. Správne hlboké, pravidelné dýchanie až do brucha.
A správne dýchanie dodá telu energiu, rozdúcha kotlík tráviaceho systému a napomáha tým vydolovať z požitej stravy presne to, čo telo potrebuje pre svoje efektívne a zdravé fungovanie.
Prvým krokom je pozrieť sa na to, čo jeme a pijeme. Potom treba počúvať svoje telo. Dáva nám jasné signály, len my sme im zabudli rozumieť. Je mi ťažko po obede. Som unavená. Chce sa mi spať. Kotlík vypúšťa plyny dolným koncom prípadne aj horným:-) Mám zápchu. Behám stále na záchod. Je mi ťažko. Žlčník ma bolí. Mám koliku. Páli ma žáha. Je toho viac a nie vždy sú to také jasné signály.
Niekedy sú to len ľahké náznaky. Medzi ne by som asi priradila aj priberanie. To, čo telo nespotrebuje alebo nevylúči sa ako zásoba na horšie časy ukladá. Kde? No predsa v tých našich nechcených zásobárňach, ktoré krivky nášho tela deformujú a telo zväčšujú a zaťažujú. Paradoxom je, že ak telo nedostáva to, čo potrebuje, hlási sa formou hladu, smädu či prostredníctvom mlsných chúťok. My mu veľmi vďačne zas dáme to, čo telo nepotrebuje, ale nám tak veľmi chutí. Vidíte! Začarovaný kruh. Len preto, lebo sme zabudli počúvať a rozumieť.