Dnes som zrušila hniezdo lastovičiek, ktoré mi pravidelne hniezdili na balkóne. Odpustite mi milé vtáčiky. Musela som. Bude mi chýbať váš večerný štebotavý rozhovor.
Všimla som si, že minulý rok síce prileteli a aj asi vyviedli mladé, ale nezdržali sa dlho a hniezdo rýchlo opustili.
Rok predtým som mala niekoľko lastovičích dobrodružstiev, na ktorých sa výraznou mierou zúčastňovali aj moje mačky. Pre dospelú belorítku a krásneho dažďovníka sa ich príbehy skončili dobre. V prípade poslednej lastovičky, ešte mladej s nedovyvinutými krídlami, sa budúcnosť stala veľmi neistou.
Našla som ju na balkóne. Jedna mačka sa na ňu so záujmom dívala, ale bez loveckého záujmu. Za podpory mojej a vtáčich rodičov sa malá belorítka dostala späť do hniezda, ale na druhý deň sa zdalo, že hniezdo je prázdne. A aj také ostalo. Trápilo ma, čo sa stalo s malým vtáčikom. Dnes viem. Zostalo v hniezde a uhynulo. Dnes som našla kostričku. Nuž aj toto je život:-(
