Hľadala som v svojich súboroch a natrafila som na jeden vlastne e-mail - spomienka na úžasné štyri dni, ktoré som strávila koncom augusta 2009 v Londýne. Môj sprievodca pripravil zaujímavý program, ktorý okorenil historkami, ktoré bežný turista ani nevie, že existujú.
Keď som to teraz po tak dlhom čase čítala, bola som znova na brehu Temže, pofukoval už trochu studený vietor a obdivovala som mestečno na vode, ktoré malo aj svoj vlastný minipark. Tu sú ďalšie moje dojmy, ktoré som písala kamarátke:
V Londýne som proste musela byť:-) Bolo dobre, inšpirujúco – prekvákali a prefilozofovali sme hodiny. Veľa som fotila, ale nie všetky fotky vyšli dobre.
Odfotila som sa kráľovnou a aj s pánom Obamom, ale aj s kocúrikom na múriku alebo plaviac sa na ferry cez Temžu... naháňala som veveričky v greenwichskom parku a holuby a vodné vtáctvo ochotne pózovalo. Zdrhla som z preplnených obchodov na Oxfort Street a relaxovala v Hyde parku počúvajúc černošské a karibské rytmy držiac v rukách obrovský kokosový orech, z ktorého som popíjala a neskôr vyškrabávala obsah. Mňam.
Videla a pozrela (zväčša zvonka) moderné i historické monumenty, prešla sa po miléniovej lávke, ktorú hneď po otvorení museli zatvoriť a spevniť, lebo bola nebezpečná. Z Tower bridžu som navštívila nahú tanečnicu s delfínom, zátoku sv. Kataríny s kotviacimi plachetnicami a pekne vyzerajúcou Dickensovou krčmou.
Popíjala som pivo v krčmičkách, navštívila som trhovisko a ochutnávala dobroty – bravčové pečené s jablkovouNeviemAkoToMámNazvať – pastou/pyré?
Ochutnávala som hustú a silnú prekvapkávanú kávu. Pila som niečo, čo sa schovávalo za nevinný jablkový mušt, ale skrývalo v sebe sedem percent alkoholu, čo som dosť cítila aj napriek typickému sýtemu anglickému obedu. Volal sa cider.
Videla som Temžu nízku a úzku pri odlive, ale aj mohutnú a širokú pri prílive. Prešla som sa štvrťou, ktorá kedysi bola živým prístaviskom a dnes je to malebná štvrť s parkami a domčekmi a kanálmi. Kanály sú všade a vytvárajú romantické zákutia. Pri jednom takom som bývala. Navštívila som Shakespearove divadlo, ale Shakespear nebol doma. Tak sme navštívila Fantóma Opery.
Posedela som si v Lide pri čaji a bagete a pozorovala som člnkujúcich sa ľudí a kúpajúcich sa otužilcov. Neďaleko sa čľapkali vo vode Dianinej fontány malé deti a bolo príjemne a uvoľnene. Zatúlala som sa k Buckingamovmu palácu a čudovala som sa, čo ľudia vidia na tých stojacich alebo špacírujúcich sa strážnikov:-) Fotila som kráľovnú Victoriu a znaky jej dobyvateľského vládnutia. Hľadala som Westminster Abby aby som našla Westminster Cathedrall. Odtiaľ som sa nakoniec dostala k parlamentu a k bigbanu a aj beznádejne zatvorenému opátstvu.
Pila som čaj nad riekou i víno na balkóne. Vozila sa nadzemkou a podzemkou. Prešla som pod Temžou tunelom pre chodcov a cyklistov a fotila s bleskom, hoci sa to nesmie. Prekročila som Temžu na ferry a vylodila som sa priamo v recepcii hotela Hilton, ktorý zvonka vyzerá ako doky. V malom útulnom kníhkupectve v Greenwich som popíjala pravé ručne napenené talianske capuchino a nakúpila nové knižky – jednu o nachádzaní radosti v práci napriek úpornej snahe zamestnávateľa pripraviť zamestnanca o všetku radosť.
...a keďže hrozí, že naša šéfka je tu coby dup, tak končím s touto ódou:-)))
Ahoj,
Helena