Pán Thornton zostal v jedálni a snažil sa myslieť na povinnosti, ktoré treba zariadiť na policajnej stanici, ale v skutočnosti jeho všetky myšlienky boli zamerané len a len na Margaret. Všetko, čo sa stalo, bolo ako v hmle, bez ostrosti akoby mimo, okrem jedinej veci. Dotyk jej rúk na pokožke jeho šije, keď ho objala - ľahunký dotyk, ktorý vháňal červeň do jeho líc, keď naň myslel.
Elizabeth Gaskell: Sever a Juh
Práve som sa pri čítaní tohto románu dostala k tejto pasáži a zasvietila mi žiarovka. Neviem ako vy, ale mne sa stáva, že z udalosti, ktorú prežijem impulzívne, bez rozmýšľania, si pamätám veľmi intenzívne len emóciu. To "len" je ale práve tá esencia, ktorá aj z obyčajnej udalosti urobí niečo mimoriadne. Je to okamih prítomnej chvíle - božskej chvíle, keď čas i hmota podliehajú zrazu úplne iným zákonom. Je to okamih, keď ste, ale aj okamih, keď sa vnímate ako pozorovateľ. Keď zavnímate, ako sa "ten ľahký dotyk" dotkol vašej duše. Čarovná chvíľa.