Dnes mám dovolenku. Aj včera som mala dovolenku. Včera som ráno zašla za Bibianou, veterinárkou mojich mačiek. Maťko to ťažko znášal, lebo to bol práve on, ktorého som proti jeho vôli šupla do prepravky a po krátkom zhodnotení jeho zdravotného stavu mladým veterinárom Bystríkom, som ho nechala na klinike. Malý môj soplí a tečie mu z papuľky. Už pred mesiacom som tam s ním bola. Dostal antibiotiká, ktoré som mu osobne pichala do svalu. Nepáčilo sa mu to. Ale mal smolu. Nedala som sa odradiť jeho protestmi. Na chvíľu to pomohlo. Liečili sme zápal v papuľke. On tam už nemá skoro žiadne zúbky. Avšak po čase som si všimla prísušok pod papuľkou a stopy na predných labkách od slín. Keďže moje zaneprázdnenie v práci je vysoké, musela som si návštevu veterinára dobre naplánovať. Veľmi vhodne mi padol tento týždeň rozdelený v prostriedku sviatkom všetkých svätých.
S Bibianou som sa dohodla a včera zakúsil Maťko jeden z dní, ktoré nemá rád. Vytrhnutý z bezpečia v cudzom prostredí plnom cudzích pachov, iných zvierat. Keď som poobede pre neho prišla, ležal skrútený v klbku zadkom ku všetkým a potichučky trpel. Ten zápal sa znova objavil, pridal sa aj sopeľ a kýchanie. Naviac mi výrazne schudol. Kvalita srsti veľmi zlá a svalstvo ochabnuté a bez elasticity. Zlatinko dostal zopár pichancov a infúziu. A dnes skoro ráno sme znova utekali na veterinu pre ďalšiu injekciu antibiotík. Tiež som dostala krátke školenie, ako podať dávku antibiotík večer priamo do žily cez katéter. Dnes mám totiž iný program a nemôžem sa s Maťkom dostaviť na kliniku. Nuž bude to pre mňa nová skúsenosť. Ale na druhú stranu, už som zvládla pichanie injekcií do svalu pri bojazlivom Bojkovi a tiež v septembri pri Maťkovi. Toto bude ľahšie. Jediné čo môže spôsobiť problém je Maťko sám. Dúfam, že to zvládneme. Budem na neho totiž sama. A zajtra znova na veterinu ráno a večer. V nedeľu jakbysmet, ako vravia bratia Češi.
V pondelok to bude mať najťažšie. Skoro ráno ho dopravím znova Bibiane a zostane tam do večera. Keď si pre neho prídem, bude mať o dva zuby menej. Pod jedným je totiž absces a druhý je úplne rozpadnutý. Niežeby ten prvý bol v lepšom stave. Chudáčik! Muselo ho to bolieť a preto aj ten výrazný prepad váhy. Hm, mne sa nezdalo, že by mu menej chutilo. Až na malé výnimočné chvíľky. Vtedy som ešte nemala podozrenie a skôr som sa čudovala, že čo mu je. Jaj, mala som si to skôr všímať. Aj takú tú odťažitosť od ostatných mačiek. Najmä od Mucka. Mucko, Maťkov cecok, bol odvrhnutý. Zlatíčko hebké sa snažil nájsť náhradu, lebo Maťko bol v odmietnutí zrazu neúprosný. So záujmom som pozorovala, ako sa Mucko snažil nájsť pochopenie u Bojka. Bojko je však Bojko a bol úplne vyľakaný. Raz som ich pozorovala a v očiach Bojka bolo nefalšované zhrozenie zmiešané s neistotou, že čo to akože má byť. Po pár dňoch to zvládol. Z času na čas bolo vidieť na gauči čierno-bielo-tigrované klbko z dvoch kocúrov. A potom čoraz častejšie.
Je piatok a ja čakám. Čakám na telefonát z autoservisu. Ďalší pán na holenie v týchto dvoch dovolenkových dňoch je totiž moje staručké dvadsaťročné autíčko. Dohodla som si servisnú prehliadku v neďalekom servise s tým, že mi skontrolujú aj pneumatiky. Ak budú nanič, čo si myslím, že budú, sľúbil mi, že je možné použiť nejaké jazdené. Uvidím. Keďže už je tma skoro a ja vraciam z práce až večer, všimla som si, že moje autíčko má až príliš cudne sklopené oči. Teda, aby som bola zrozumiteľná – svieti na krátko. Nuž teda aj autíčko treba presvedčiť, aby sa viac otvorilo. Hi-hi. Jasné, veď aj panička má tento rok tému „prejav sa v celej svojej šírke so všetkými darmi“.
Už sú tri hodiny a zatiaľ nič. Večer si idem potrkotať s Ľubkou. Teším sa na ňu. Rozhovor s ňou je vždy plný inšpirácie a hlbokého zdieľania. Máme sa stretnúť u o piatej, preto tu stepujem a netrpezlivo čakám na výzvu zo servisu, že si už môžem prísť pre auto. Máme sa stretnúť v Ľalii a chcem ho nechať doma, lebo sa teším na pohár vína.