"Vyzeráš ako by si mal za lubom niečo zlé" - oslovil starý muž štvanca, ktorého prichýlil a pokračoval: "Vieš čo sa stane človeku, ktorý hľadá krv?"
"Čo?" - mladý muž zdvihol zvesenú hlavu a zadíval sa na starca.
"Že ju nájde." znela odpoveď. Po chvíli starký poznamenal: "Vždy je možnosť voľby."
Ťažký povzdych. "Ale mne ju zobrali."
"Blbosť!"
Možnosť voľby vždy existuje. Dokonca aj vtedy, keď sa človek nerozhodne. Aj nečinnosť je voľba. Každý prítomný okamih je výsledkom voľby. Každým okamihom, každou voľbou si staviame svoj svet, svoj život. Nikto iný to za nás nemôže urobiť. A ani nikto iný nám nemôže zobrať možnosť voľby.
Tlak okolností automaticky vnímame ako to niečo zvonka, čo ovplyvňuje to, či sa mi darí alebo nie, či som šťasný, úspešný alebo naopak nešťastný smoliar. Naučili sme sa to. Berieme to tak samozrejme ako vzduch, ktorý dýchame. Pritom všetko je otázkou prítomného okamihu. Ako sa k nemu postavím a ako sa rozhodnem. Ja.
Poznámka: dialóg som si požičala z jedného filmu