Život je nikdy nekončiaci seriál
Postavy prichádzajú a odchádzajú
Osudy sa stretávajú a rozchádzajú
Jediné čo zostáva som ja, ústredná postava.
Jedna etapa končí a druhá sa začína.
To čo bolo isté už viac nie je istota
To, čo je nepoznané a neviditeľné sa odhaľuje
Cesta sa kríži s inou dosiaľ nepoznanou.
Noví ľudia sa dostávajú na križovatku
Nové príbehy tkajú novú cestu osudu.
Kam vedie, kam vedú nové schody
v zákrute za ktorú ešte nie je dovolené vidieť?
Ani mne, ústrednej postave? Zvláštne.
Veď pradivo spletám ja, sama jediná
Každú sekundu, každým áno a nie
Vytváram svoju vlastnú cestu osudu.
- - -
Sníval sa mi sen v týchto dňoch z ktorého vyvstali tieto veršíky:-)
Bola som v jesennom lese. Stromy boli takmer bez listov, pod nimi bol hustý koberec z opadaných žlto červených listov. Stála som s ďalším luďmi a dívali sme sa na svah, ktorý sa dvíhal po našej pravej strane. Nahor viedol úzky chodník a kúsok od neho bol sediaci medveď a okolo neho sa hrali deti.
Stará žena nás varovala, aby sme boli opatrní. Aby sme rýchlo okolo nich a hlavne okolo medveďa prešli, ticho a nenápadne. "Ona vás nepozná a preto vás môže napadnúť."
Keď sme boli kúsok nad medveďou skupinkou, medvedica si nás predsa všimla a rozbehla sa za nami. Utekali sme o dušu dohora. Dosiahli sme vrcholu a bežali ďalej po vrchole. Ako sme sa obzerali za medvedicou, inak nevideli sme ju, len cítili, všimla som si, že úbočie horského masívu je zvláštne. Časti úbočia, hory, boli oddelené akoby neviditeľnou stenou a my sme prechádzali bránami z jednej časti so druhej. V každej sa dialo niečo iné. Ako oddelené svety, príbehy. V jednej časti som si všimla dlhé chody, po ktorých chodili ľudia a oni akoby nás nevideli. Boli vo svojim svete.
Zratu sme prešli ďalšou bránou a vstúpili sme do prírodného domu vytvoreného v obrovskom dutom strome. Oproti nám sme videli tunel so schodmi z kameňa a brvien, ktoré sa zvažovali v mernej zákrute dole. Nevidela som kam. Z miestnosti hneď vedľa vchodu, ktorým sme vbehli, vyšiel láskavý a usmievavý chlapík. Samá veselosť. Pozval nás dnu a počastoval čajom. Prijal nás, akoby nás čakal, akoby to bolo úplne samozrejmé, že cudzí ľudia mu vpadnú do príbytku.
Predstavil nám miestnosť, kde si môžeme zložiť veci a odpočinúť. Bola oproti a videla som, že malá predsieť má štyri dvere. Jedny k nášmu hostiteľovi, nasledovali tie so schodišťom, potom naša izba a otvor do podobnej chodby, ako tá so schodišťom, ktorú som videla ako prvú. Keď sme vchádzali do svojej izby, videla som, že ten prvý tunel sa zmenil. V ňom ako za sklom bola zrazu izba a v nej ľudia. Za sklom stál chlapec. Nevidel nás.
Ráno som sa zobudila a cítila som, že sa niečo zmenilo. Vyšla som do okrúhlej predsiene. Náš hostiteľ tam nebol. Jeho miestnosť bola prázdna a vyzerala opustene. Ako som šla okolo tej miestnosti s chlapcom, díval sa na mňa muž vyjavene a prekvapene. Bol tiež zmätený a tiež nebol sám. Inak v celom tom sne som bola mužom. Wow! Našu pozornosť upútala tá posledná chodba. Prírodné schody sa zatáčali v smere hodinových ručičiek a viedli niekde dole. Bol to jedný východ. Naša nová cesta.
- - -
Bola som zvedavá na to, čo znamená v sne medveď, aký archetyp predstavuje a našla som toto:
Vidieť medveďa znamená stretnutie s vlastnými pudmi, ktoré sa tlačia silno do vedomia alebo to môže aj symbolizovať počiatok nového a zároveň aj koniec starého životného cyklu.
Čítajte viac: https://www.zverokruh.sk/snar/medved-medvede/#ixzz2mhrURoL7
Zaujímavé, že? :-) A ozaj, moje mačky tam boli stále so mnou. Aj na novej ceste.